Obrana demokracie II.

Autor: Jozef Košík | 24.1.2014 o 8:57 | (upravené 22.8.2014 o 19:55) Karma článku: 17,70 | Prečítané:  354x

Výraz „Pravda víťazí“ existuje ako ustálené slovné spojenie, ktoré vystupuje ako národné motto dvoch krajín. Jedna z krajín je India a druhá je z nášho pohľadu oveľa dôležitejšia a je ňou Česko. Čo sa mi páči ešte viac, je slogan, ktorý na námestiach v novembri 1989 často zaznieval: „Nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.“ Tento druhý slogan sa mi páči viac, lebo tam vystupuje dokonavý tvar – zvíťazí.

Od Novembra 1989 uplynulo už zopár rokov. Napriek tomu sa mnohí určite zamýšľajú nad tým, či sa tento výrok naplnil. Situácia v súčasnej spoločnosti, kde panuje pretvárka, faloš, vypočítavosť, závisť, ľahostajnosť a morálka i hodnoty sa dostávajú kdesi na jej okraj, je opačná. V rôznych oblastiach života sa stretávame s tým, že pravda bolí a je nepohodlná. Nie sú ojedinelé situácie, kedy si ľudia pred pravdou zatvárajú oči a radšej zaboria nos do piesku. Táto „pštrosia“ politika je totiž oveľa pohodlnejšia ako zmieriť sa s pravdou alebo sa postaviť na stranu tých, ktorí za ňu bojujú, i keď je to ťažké a problematické. Pravda však vždy vyjde najavo aj keby mala byť pod zemou zakopaná. Niekedy to však trvá až príliš dlho.

Pýtam sa, či sa vtedajšie výroky naplnili. Viacerí cítia, že už na začiatku demokracie nastala niekde chyba, aj preto sa naše sny nenaplnili. Sem sa hodí skvelá myšlienka nemeckého fyzika a filozofa: „Sloboda je ohrozovaná ani nie tak jej odporcami, ako skôr nami samými, jej užívateľmi, a to vlastnou neschopnosťou správne ju užívať.“Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker

Mám taký pocit, že s nadobudnutou demokraciou a slobodou sme si neporadili najlepšie. Jeden pohľad je nedostatok odhodlaných a „správnych“ ľudí v čase revolúcie. Na začiatku to vyzeralo, že nová mladá inteligentná generácia nahradí predchádzajúce staré. Popravde cítim v kútiku duše, že sa to nestalo. Pochopiteľne som ale vďačný za všetko dosiahnuté. Ja v skutočnosti nemám byť prečo sklamaný, veď ja som vtedy ešte o krajšom Slovensku nesníval. Staršie generácie ale sklamané zrejme sú. Vidím aj to, že mnohí už prestali veriť, či sa vôbec tie sny niekedy naplnia. Sú to ľudia, ktorí naplno zažili aj minulý, aj ten dnešný režim. V skutočnosti iba oni chápu otázku slobody na Slovensku komplexne. Dvadsať rokov ubehlo a sú už netrpezliví, vyčerpaní.

Početné množstvo ľudí je ale so súčasným stavom spokojné. Plánované hospodárstvo zaniklo, aj ku nám sa dostala koncepcia voľného trhu. Je pre mňa takmer nepredstaviteľné, že to nebolo vždy takto. Javí sa mi to také prirodzené a normálne. Jednoducho to bol iný svet. Dokonca niektoré pojmy vôbec neviem čo znamenajú z toho obdobia. Neviem to ja a ani veľká väčšina mladých. Dnes na cestovanie a objavovanie sveta stačia peniaze a chuť. Kedysi to nestačilo. Môžeme sa vzdelávať na vysokej škole, a to aj v zahraničí. Môžeme písať knihy aké chceme a takisto natáčať filmy aké chceme. V podstate je to veľká vec. Novinári majú tiež viac slobody. Kiná, divadlá – pestrá kultúra sa môže pestovať. Nachádzajú sat u aj dosť podstatné nedostatky. Dnes je bežné byť karieristom. Umožňuje to doba. Umožňuje to, aby sme sa nechali pohltiť prácou na úkor rodiny. To, že nemáme na samých seba a na rodinu čas nepovažujem za prirodzené. Nemáme čas ani energiu na veci verejné, nechodíme voliť, sťahujeme sa do súkromných životov, sme ľahostajní. V prostredí voľného trhu figuruje slušnosť ako slabosť. Bez zábran sú mnohí úspešnejší. Ja cítim, že by to tak nemalo byť. Neviem, či je to prirodzené. Ale je pravdou, že prirodzené sa mi nemusí páčiť. Dúfam, že si mnohí všímajú, že zo socializmu tu ešte veľa ostalo. Dlho trval. Vidí sa to na občanoch, ktorí si pohodlne sedia v kreslách s tým, že ich prácu niekto (štát) urobí. Niekto očakáva, že mu bude diktované, čo ďalej, čo robiť. Je jasné, že medzi nami žijú spoluobčania, ktorí neprivítali nežnú revolúciu s radosťou. A odvtedy by prečo zmenili názor? Takých ľudí prirodzene badať aj v politike. Čo je chyba, až hanba. Sú to politici v postavení vládcov. Veď ale v demokracii by nemali slúžiť oni nám? Demokracia nám priniesla pozitívne, ale aj negatívne veci. Myslím si, že pozitívne prevládajú. S tým, že pred name je ešte dlhá cesta, aby sme si zlepšovali mechanizmy demokracie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?