Je tu obrovský nárast zložitostí fungovania spoločnosti. Taktiež obrovský nárast neistoty a na tú neistotu sú jediným štítom vedomosti. Pomocou vedomostí môžeme flexibilne reagovať na tú zložitosť. V školstve kľúčovým faktorom nie je počet študentov, ale obsah štúdia. Realita na Slovensku je ale taká, že sa školy bijú práve za ten počet študentov. Ešte väčší problém je schopnosť študentov narábať s danými informáciami a znalosťami. Encyklopedické vzdelanie tu nestačí. Spoločenská klíma je podľa mojej mienky dôležitejšia ako samotné peniaze. Tu by som uviedol ako dobrý príklad Japonsko.
V médiách sú tam obrovské masy ľudí, ktoré sa zaoberajú vzdelaním, propagujú ho verejnosti, zaoberajú sa technickým rozvojom. Propagácia prebieha už od škôlky, neustále výstavy o technickom rozvoji. Takže čo je rozhodujúcim faktorom znalostnej spoločnosti? Dĺžka vzdelania? Počet vyštudovaných rokov? Kombinácia schopnosti a profesnej flexibility? Predstava prechodu od poľnohospodárstva k priemyslu, od priemyslu k službám, od služieb k výskumu sa stala problematickou. Nemala by znalostná spoločnosť viesť k tomu, aby sme lepšie využili všetky zdroje spoločenského rozvoja práve v čase, kedy prírodné zdroje sa ukazujú ako obmedzené, kde hrozba klimatických, prírodných zmien sa stáva hlavným limitom ďalšieho rozvoja a že pravdepodobne bezbrehá klasická materiálna spotreba už nie je možná? Myslím si, že áno. V takomto prípade tá „spotreba človeka", kvalita človeka je rozhodujúca v znalostnej spoločnosti. My na Slovensku sme sa istým spôsobom zamerali na strojárstvo. Hovorím o automobiloch samozrejme. Máme aj inú možnosť. Čína potrebuje veľké množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí a samotné čínske školy to nezvládajú. To znamená obrovský záujem o to, aby týchto ľudí pripravovali v iných krajinách. Zrejme to budú krajiny európskej únie a Spojené štáty.
Na technických smeroch máme málo ľudí. Ak nemáme dostatok zdrojov, nemáme ani ľudské kapacity ani vybavenie. S týmto súvisí motivácia. Napriek tomu, že technika je medzi mladými nepopulárna, na škole majú takú istú motiváciu ako hocikde inde. Takto to asi nepôjde. Treba možno zmeniť spôsob motivácie už rodičov, aby posielali svoje deti na techniku keď je predpoklad, že by ich to bavilo. Problémom sú aj mnohé stredné školy, ktoré nedostatočne pripravujú budúcich technikov. Keď sa v jednej škole nachádzajú obrábači kovov, čašníci, kuchári, stolári, tak to opäť nepôjde. Nositeľmi inovácií by mali byť malé a stredné podniky. S nimi sú ale problémy. Európska únia používa slovné spojenie „podniky v ťažkostiach." Nemalá časť firiem spadá do tejto kategórie. Ak sa nebude štátna pomoc orientovať na firmy v ťažkostiach, naozaj pomôže iba spomínaná kritická masa.