Prezidentské voľby: Akých prezidentov sme zatiaľ mali

Autor: Jozef Košík | 10.3.2014 o 4:00 | (upravené 10.3.2014 o 4:50) Karma článku: 13,24 | Prečítané:  571x

Prezidentské voľby sa blížia a ja bilancujem. Dal som si tú námahu a vybral som sa na historickú exkurziu aby som zistil, akých prezidentov sme mali.  Bola to zaujímavá cesta do vzdialeného a zabudnutého času. Musel som začať v roku 1918. Je to teda už skoro 100 rokov, čo máme prezidentov. Možno teraz niekoho prekvapím, ale Tomáš Garrigue Masaryk bol aj náš prezident, nielen Čechov.

Píšem to preto, lebo u nás na Slovensku tá jeho tradícia prakticky nežije, no u bratov Čechov to stále rezonuje. Bol prvým česko-slovenským prezidentom. Vieme ako s Benešom a Štefánikom dosiahol nezávislosť Česko-Slovenska. Post teda bol zaslúžený. Vytrval na ňom 17 rokov. Považoval Čechov a Slovákov za jeden národ. V istom zmysle teda spájal. Je to črta, ktorú ja od prezidenta vyžadujem. Bol aj filozofom, sociológom a pedagógom. Toto znamená pre mňa štátnik.

Po ňom prišiel Edvard Beneš, tiež zaslúžený post. Napriek tomuto sa mu pripisujú veľké zlyhania, zle odhadol politiku mocností - rozdelenie Československa. Masaryk prirodzene položil latku veľmi vysoko, Beneš ju nedosiahol. Nedosiahol ju ani Emil Hácha, ktorý ani nechcel byť prezidentom. Najspornejším prezidentom bol zrejme Jozef Tiso, ktorého problematika si zaslúži osobitný článok. Prezidentskú funkciu ďalej degradovali prezidenti po nástupe komunistickej totality, menovite Klement Gottwald (komunistické zločiny a justičné vraždy), Antonín Zápotocký (zatknutia, vraždy a politické procesy), Antonín Novotný, Ludvík Svoboda a Gustáv Husák.

Po Husákovi samozrejme prišiel pád komunistického režimu a po dlhej degradácii konečne Václav Havel, symbol prechodu k slobode a demokracii. Aj kvôli nemu sme sa priblížili k Západu. Bol to spisovateľ a dramatik, no napriek tomu sa vypracoval na štátnika. Šiel nepolitickou cestou, ktorú ale dobre prepracoval. Jednak za socializmu predvídal, že verejná lož, proti ktorej bojoval a vytrval v pravde, rozloží systém. Stalo sa. A po druhé, v demokracii decentralizovanie spoločnosti. Tento človek po dlhej degradácii pozdvihol post prezidenta.

A asi neprekvapím, od Havla až doteraz tiež iba degradácia. Začal to Michal Kováč, prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky. Síce musel ísť do boja s HZDS a Mečiarom, ale predsa vyšiel od nich. Zaujímavý je hlavne synovým únosom. Po ňom nasledoval prvý prezident v priamej voľbe, Rudolf Schuster. Tohto prezidenta si už pamätám aj ja. Pamätám si aj to, že si účelovo založil stranu SOP, ktorá mala vyprodukovať prezidenta. Pri tomto bývalom komunistickom funkcionárovi si nepamätám prezidentské aktivity, skôr jeho voľnočasové aktivity. Tie rezonujú viac než prezidentovanie aj u súčasnej hlavy štátu, Ivana Gašparoviča. Taktiež nadštandardné vzťahy s Robertom Ficom. Tak čo? Nasleduje ďalšia degradácia, alebo si zvolíme lepšieho prezidenta, než boli tí predošlí?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?