V archíve televízie som si zistil, že tieto Správy a komentáre vysielajú od minulého pondelka. Za tie dva týždne až doteraz odvysielali 7 relácií. Pozrel som si ich všetky a dojmy sú zmiešané. Tak najprv k technickým veciam. Síce je na Slovensku vysoká nezamestnanosť, väčšina ľudí o štrnástej hodine nesedí pred televízorom. Sedia tam možno dôchodcovia, nezamestnaní a ľudia ako ja, čo robia na smeny. Podľa pani redaktorky ale spomínaný čas má vysokú sledovanosť. Chcel by som vidieť tie píplmetre, ktoré to namerali.
Na druhej strane je veľmi príjemné, že aspoň táto verejnoprávna televízia vysiela reláciu o eurovoľbách. Ostatné televízne stanice to totiž nerobia. Veď nemusia, tak prečo by to robili. Takisto ako sa z médií nedozvieme za 5 rokov o aktivitách našich europoslancov skoro nič, takisto teraz pred voľbami mlčia. Škoda, preškoda.
K ďalšej technickej stránke relácie patria rovnaké podmienky. Tie sa televízia snažila dodržať rovnakou časomierou. Do každej relácie pozvali troch ľudí a všetci dostali 8 minút. Nuž, 8 minút na prezentovanie svojich ideí, cieľov a myšlienok je šialene málo. Tu majú výhodu skúsení politici, zdatní rečníci, ktorí si vedia lepšie zmanažovať pridelený čas. Nevýhodou takejto časomiery boli trápne momenty typu: Máte ešte 12 sekúnd, využite tento čas. Alebo keď po uplynutí ôsmych minút pani redaktorka ich stopla a nemali priestor dokončiť ani vetu.
Hostí skombinovali do trojíc na základe losovania pod notárskym dohľadom. Strany sa už zrejme dohodli, kto ich bude reprezentovať v relácii. Totiž nedostavil sa tam vždy líder kandidátky. Konkrétnych kandidátov by som charakterizoval až v ďalšom blogu, ale pár vecí môžem zdeliť hneď teraz.
Nie je to diskusná relácia. Hostia nediskutovali. Ani medzi sebou, ale ani s redaktorkou to nebolo ono. Pani redaktorka sa pýta a hostia majú svoje monológy. Reprezentanti štandardných politických strán sa správajú štandardne, zväčša sú skúsenejší v rečnení, sebavedomejší. Čo stále chýba, to je vecnosť, konkrétne odpovede. Redaktorka ich veľakrát vyzývala, aby odpovedali veľmi konkrétne. Väčšine sa to nepodarilo. A samozrejme každá otázka sa ani nezodpovedala.
Iná vec ma zarazila najviac. Mnohí hostia nerozmýšľajú európsky, v celoeurópskom kontexte. Redaktorka ich nespočetnekrát upozornila, aby sa preniesli do Bruselu. Zdá sa, že poniektorí sa chcú preniesť iba fyzicky, ale hlavou nie. Tak aj takýchto kandidátov my máme.
