Bieda slovenského poľnohospodárstva I.

Autor: Jozef Košík | 11.6.2014 o 12:30 | Karma článku: 8,85 | Prečítané:  1179x

Podľa mojej mienky sú roľníci „krajinotvorcovia.“ Znie to dôležito, ale byť roľníkom dnes nie je atraktívne a malí poľnohospodári majú problém prežiť. Nie je to správne a hnevá ma to. Z vlastných skúseností viem, že je to viac-menej postavené na samozásobovaní a samozamestnávaní seba a rodinných príslušníkov. Som presvedčený o prosperite prípadnej vyváženosti veľkovýroby s malovýrobou.

Poľnohospodárstvo je krásne odvetvie, veď hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Nechcem to preháňať, ale v skutočnosti je základom existencie spoločnosti a ľudstva. Takto som nad tým ako dieťa nepremýšľal. Otec zdedil nejaké pozemky a bola by bývala škoda to nevyužiť. Moji rodičia sa teda venovali poľnohospodárstvu pokiaľ mi pamäť siaha, a tak pochopiteľne celé detstvo som robil aj na poli. Otec sa prácu snažil zefektívniť a tak postupne zmechanizoval všetko čo sa dalo. Na rozdiel od susedov my sme rýchlejšie a šikovnejšie sadili a vyberali zemiaky, siali čokoľvek a púšťali sme sa do vecí, do ktorých väčšina dedinčanov nie. Napríklad do cukrovej repy.

Taktiež sa vždy chovali zvieratá: prasce, králiky, hydina. Napíšem to trochu hlúpo: Keď som pred rokmi prechádzal mojou rodnou dedinou, prasce kvičali z každého druhého dvora. Dnes nepočuť to kvičanie. Dokonca aj rodičia prestali chovať prasce. Posledné sa zabili minulý rok kvôli mojej svadbe. V dedine predtým plné záhrady dnes ležia úhorom. Vidiečania nakupujú mäso, zeleninu a ovocie v neďalekom Tescu, takisto ako mešťania. Otázka je, čo vlastne nakupujú. Lebo paradajky z Tesca nechutia ako zo záhrady. Keď sa človek zahryzne do chutnej paradajky ako do jablka a steká mu to po brade. Viete o čo mi ide? No, každý to nevie. Niektorí si myslia, že ovocie a zelenina rastie v regáloch a ani nevedia ako majú chutiť napríklad jahody. Ak chceme byť prísni, jeme nezmyselne. Chceme jesť paradajky aj v zime, ale prirodzene sa rodia v lete. Chcem tým povedať, že všetko má svoj čas.

Trochu úsmevným pozitívom môjho detstva je aj vedomosť, čo je to ár a hektár. Mnohí dospeláci to dodnes nevedia. Takisto je človek viac spätý s krajinou, prírodou. Mnohí žijú v bubline, kde je predstava prechodu od poľnohospodárstva k priemyslu, od priemyslu k službám, od služieb k výskumu veľmi hmlistá.

Pestovali sme už kadečo a vo veľkom, hektáre. Predávali sme obilniny, ovocie, zemiaky, kukuricu. Naša produkcia slúžila prevažne k potrebám prežitia, za časť predanej produkcie sa zabezpečovali ostatné potreby domácnosti a vstupy do ďalšej výroby. Najvýnosnejšia bola spomínaná cukrová repa. Nosili ju do cukrovaru v Rimavskej Sobote. Tento cukovar je už 8 rokov nefunkčný. Podobne ako väčšina cukrovarov na Slovensku. Tak iba v skratke. V roku 1989 sa cukrová repa pestovala na vyše 50.000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy 17.768 hektárov. Z pôvodne desiatich cukrovarov zostali dva. Ako prvé boli zlikvidované v roku 1992 cukrovary v Nitre a Pohronskom Ruskove. Neskôr v Trebišove a v roku 1999 skončil cukrovar v Šuranoch. V roku 2000 zanikol cukrovar v Sládkovičove, o štyri neskôr v Trnave a v roku 2006 skončil cukrovar v Rimavskej Sobote. Najmodernejší cukrovar v Dunajskej Strede ukončili v roku 2007. Pred vstupom do EU neboli žiadne kvóty, ale pri vstupe do únie bola Slovensku pridelených 207.432 tony, čo sa postupne znižovalo na súčasných 112.319,5 tony. A teraz dôsledok: Sme v štádiu, kedy potreby domácej ekonomiky neboli pokryté cukrom z vlastnej výroby, ale časť spotrebiteľov cukru bola odkázaná na dovozy. Momentálne funguje iba Považský cukrovar (Trenčianska Teplá) a Slovenské cukrovary (Sereď). Pevne verím, že sa táto situácia zlepší.

Ako som napísal, poľnohospodárstvo je krásne odvetvie. Veľakrát to bola pre mňa drina, ale tá práca bola zmyslupná, bavila ma. Ono je to zmyslupné, len netreba hádzať poľnohospodárom polená pod nohy. Viem si to predstaviť ako živobytie za určitých podmienok. Doteraz keď navštevujem rodičov vždy vybehnem do záhrady a kochám sa. V ich záhrade ešte našťastie nie je úhor. Vo väčšine ale áno, čo ma veľmi mrzí. Aj preto som sa dal na skúmanie dôvodov biedy slovenského poľnohospodárstva. Ale o tom až v najbližších blogoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?