Bieda slovenského poľnohospodárstva II.

Autor: Jozef Košík | 14.6.2014 o 6:01 | Karma článku: 9,10 | Prečítané:  840x

V predošlom blogu som načrtol čosi zo slovenského poľnohospodárstva, respektíve čosi z môjho uhla pohľadu. Príčiny a dôvody súčasného stavu sa mi nezmestili do prvého článku, ale ako som sľúbil, napíšem o nich. Začal by som etapou do roku 1989.

Za čias pred kolektivizáciou bol na dedine „boháčom“ sedliak, ktorý mal veľa zvierat a dostatočne veľký statok. Súdruhom sa samozrejme takíto boháči nepáčili. Prišli s myšlienkou zakladania družstiev (isteže to nebol ich nápad – zrejme prebrali sovietsky model) a začali roľníkom masírovať mozgy. Tvrdili, že spoločné hospodárenie má obrovské výhody. Teraz trochu empatie. Ťažkou drinou som si nadobudol istý majetok, polia, zvieratá. Som spätý s pôdou, záleží mi na nej. No a v tom prídu darmožráči súdruhovia, vraj pre krajšiu budúcnosť národa by som mal odovzdať čo mám vo vlastníctve. Isteže by sa nám to nepáčilo.

Manželkin strýko mi vyprával príbeh, ktorý sa odohral v Podunajských Biskupiciach, dnes už mestskej časti Bratislavy. Istý roľník relatívne majetný bol prirodzenou autoritou v Biskupiciach. Súdruhovia v ňom videli hrozbu a považovali ho za spomínaného boháča. Neviem koľko mal oviec, kráv a koní, ani to na akej veľkej parcele hospodáril. Viem ale toto: Bohatstvo získal naozaj tvrdou a poctivou prácou. Urobili s ním krátky proces. Poslali ho do baní na pár rokov. Do Biskupíc sa vrátil ako zlomený človek. Následne si hľadal takú robotu, kde by sa s ľuďmi najlepšie ani nestretával. Takéto metódy mali súdruhovia. A takto si predstavovali  krajšiu budúcnosť.

Keď sa im nedarilo s roľníkmi, presvedčovacie  metódy  obmedzili na vyhrážky a vydieranie. Ak mal roľník deti, ktoré chceli študovať, bol v kúte. Vstup do družstva mu zas otváral dvere. Aj jeho deťom. Netreba snáď ani spomenúť, že napriek tomuto nie všetci roľníci podľahli. Nevstúpil každý do družstva. Vstup totiž znamenal koniec tradičného života a závislosť. Ja by som to nazval bez okolkov aj nesebestačnosťou. Pokiaľ viem, pri zakladaní družstiev nezobrali roľníkom len pôdu, ale aj zvieratá či stroje.

Súdruhovia si brali aj plodiny a takto vytvárali chudobných roľníkov. Boli to pre nich ťažké časy a miestami si zvolili aj samovraždu. To všetko spôsobili ľudia, ktorí roľníctvu nerozumeli, nič nechovali, nepestovali. Jednoducho poctivých roľníkov ožobračovali a istým spôsobom zotročili. Možno už vtedajší  poľnohospodári chceli svoju výrobu modernizovať a združovať sa do väčších fariem. Nestihli to, lebo prišli päťdesiate roky a kolektivizácia. Navonok a na prvý pohľad to malo rovnakú ambíciu – modernizovať, spájať. Nuž ale to sa nemá robiť násilím a prenasledovaním.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?