Byť dobrým vo svete, v ktorom je ľahké byť zlým

Autor: Jozef Košík | 3.1.2015 o 11:46 | Karma článku: 8,41 | Prečítané:  727x

Usilovne hľadáte a nachádzate čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a keď viete, čo je dobré, i sám sa stávate dobrým, spravodlivým a čestným?

Je to provokatívna otázka, ktorá sa u človeka buď vynorí, alebo nie. U starogréckeho Sokrata sa vynorila. Počas svojho filozofovania dospel medzi inými vecami aj k sebareflexii. Dá sa povedať, že každý filozof pracuje so sebareflexiou, no práve od Sokrata odvíjame onú definíciu.

Otázku z úvodu by som mohol skrátiť aj takto: Uvažujete nad sebou samým? Sebarexlexia je rozumové sebapoznanie. K sebapoznaniu dospejeme pozorovaním, čo si vyžaduje čas a energiu. A tu je kameň úrazu. Iste je väčšina z nás presvedčená, že Sokrates a jeho „kolegovia“ mali dosť času a energie na sebapoznanie, veď čo iné by robili popíjajúc víno v záhradách. Neviem čo by si Sokrates pomyslel o dnešných ľuďoch, ale je zrejmé, že aj dnes je priestor na sebareflexiu. Sebareflexia je dokonca potrebná.  

Väčšina z nás má vybudované svedomie. Preto minimálne intuitívne vieme a cítime, čo je správne a čo nesprávne. Myslím si, že sebareflexiou sa dostaneme k rozlišovaniu dobra a zla, nášho dobrého a zlého konania. Z času na čas sa stáva, že mojej žene vyčítam chýbajúcu sebareflexiu. Krátko po tom to oľutujem, a opakovane zisťujem: výčitky ničia vzťah. Aj keby som mal pravdu, takto by sa to povedať nemalo. Konal som teda zle, no bez sebareflexie by som na to nebol došiel.

Tento mechanizmus u každého nefunguje. Workoholici a ľudia, ktorí si dávajú veľké bremená na plecia, možno nemajú čas takto rozmýšľať. Nasadené tempo to možno nedovolí a koniec koncov, sebapoznať je pre mnohých neefektívne, strácanie času. Veď keď budem robiť niekomu niečo zlé, ozve sa. No život takto nefunguje, nemusí sa ozvať.

Ja sa snažím sebapoznať, rád si na to vyhradzujem čas. Vo vzťahu k môjmu okoliu som niekedy lepší, niekedy horší. Raz sa snažím viac, inokedy menej. Keď som bol ešte malý a hlúpy, myslel som si, že sa raz dopracujem do stavu, kedy rozpoznám všetko dobré od zlého. Bol som sebavedomý, myslel som si, že časom budem konať optimálne vzhľadom na situáciu, vždy správne. Nestalo sa tak, nedeje sa to. Príliš veľakrát som myslel niečo dobre, a dopadlo to zle. Už si uvedomujem, že nie je žiadna optimálna cesta. Sú tu ľudia, ktorí sa v lepšom prípade snažia robiť to najlepšie vo svete, kde je príliš jednoduché urobiť niečo zlé. Či už chceme, alebo nie. Ale vždy sa oplatí snažiť. Prajem vám nový rok plný snahy aj úspechov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Váhostav dostal pokutu za schránkové firmy, majiteľom je Široký

Úrad pre verejné obstarávanie udelil stavebnej firme Váhostav pokutu za neprehľadnú vlastnícku štruktúru, Široký je skutočným vlastníkom podniku.

SVET

Čo povedala premiérka Mayová o Európe a Británii

Británia skrátka odchádza z Európskej únie.

KULTÚRA

Sherlockovi klesla sledovanosť. Keby pohol mozgom, zistí aj prečo

Za nízkymi číslami môžu byť Rusi.


Už ste čítali?