Tri otázky a moje tri odpovede

Autor: Jozef Košík | 7.2.2015 o 5:42 | Karma článku: 8,03 | Prečítané:  1287x

V tomto poslednom predreferendovom blogu sa chcem vyjadriť priamo k trom otázkam.

1. „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“

Táto otázka sa ma týka preto, lebo som manžel. Keďže sa SMER spojil s KDH do ústavnej väčšiny s ambíciou zadefinovať manželstvo, prvá otázka sa počas zbierania podpisov zodpovedala. Zaujímalo by ma, aký bol skutočný dôvod tohto ukotvenia. Zdanlivo teda je jedno, ako budeme hlasovať. Bude sa jednať o celonárodnú anketu. Keby bolo referendum úspešné a väčšina národa by odsúhlasila túto definíciu, nebolo by o čom. Ostatné možnosti sú zaujímavejšie.

Keby k urnám prišla viac ako polovica voličov a väčšina z nich by neodsúhlasila túto definíciu, čo potom? Bol by to signál, že onú definíciu v Ústave treba zmeniť? Alebo vymazať? A čo keď k urnám nepríde ani polovica voličov? Situácia je tá istá? Tu to posolstvo nie je až také jasné. Našťastie mne to jasné je, pri prvej otázke zaškrtnem áno. Pritom je jasné, že manželstvo patrí pod väčší celok, ktorý voláme partnerstvo. Ak niekto chce, aby štát uznal partnerstvo rôznym iným kombináciám osôb, nech sa páči, zbierajte podpisy.

2. „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“

Táto otázka sa ma týka preto, lebo naďalej chcem žiť v slovenskej spoločnosti. Práve druhá otázka vzbudzuje najviac emócií, chce to poctivejšiu a analytickejšiu diskusiu. Chystám o tejto problematike samostatný blog, ale v tomto momente aspoň v skratke. Odpovedať budem áno. A to najmä preto, lebo si myslím, že v drvivej väčšine prípadov rodiny výchovu detí zvládajú. V debate ale samozrejme vystupuje práve tá výnimka, kedy sa výchova nezvláda, a tak dajme deti radšej homosexuálnym párom. Hľadáme normu, nie výnimku.Trvám na tom, že úloha matky aj otca sú nezastupiteľné.

Nepochopte ma zle. Dieťa sa nestane homosexuálom výchovou. Ale absencia otca, matky bude zreteľná. Ide o to, čo porovnávame. Ak detský domov voči homosexuálnym párom, tak väčšina ľudí by asi prikývla na homosexuálne páry. Ale to asi nebude najlepšie porovnanie. Podľa mňa otázka stojí, či detský domov, alebo náhradné rodiny.  

3. „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“

Tretia otázka sa ma ešte priamo netýka, ale ako budúceho otca sa ma to týka v obrovskej miere. Západná spoločnosť sa z nejakého dôvodu rozhodla, že školy by dnes mali intenzívne učiť aj to, ako sa má správne sexuálne žiť. Aliancia má pravdu v tom, že existuje dvojaká sexuálna výchova. Výchova k zodpovednému sexuálnemu správaniu a permisívna sexuálna výchova s apelom na bezpečný sex. A podľa mňa kľúčové je práve to, na čom je apel.

Iste sa deti môžu dozvedieť o sexuálnej stránke života aj eutanázii poľahky z internetu, od kamarátov. Nežijeme predsa izolovaní. No stále platí, že milujúci rodičia sú tí, ktorí najlepšie vedia, čo a kedy odovzdať svojim deťom. Škola má vzdelávať aj vychovávať. No tej výchovy sa viac dostane od milujúcich rodičov. Vzdelanie je o vedomostiach, tu sexuológ je iste prínosom. Výchova je ale hlavne o hodnotách. Tu je dôležitejší rodič. Pre mňa je to evidentné, preto budem hlasovať áno.

Rizikom sú zlé „odborné“ odporúčania. Pre mňa sexuálne spolužitie predstavuje hlboký vzťah s potenciálom vzniku života, čo treba vnímať ako dar. Ak na školách bude prebiehať permisívna sexuálna výchova, mám s tým vážny problém. Isteže dnes ešte nie sme v sexuálnej výchove tam, kde Západ. Ale podobne ako na Západe, v budúcnosti môže mať kdekto ambíciu formovať sexuálnu výchovu aj u nás. Každopádne kontrolný mechanizmus zo strany rodičov je potrebný. Aj napriek tomu, že sa nájde zopár rodičov, ktorí sa budú chcieť montovať do všetkého. Hľadáme predsa normu, nie výnimky.

Štát nemá čo nanucovať hodnotový postoj. Štát nemá čo nahradzovať rodičov. Vidíme, že neexistuje celospoločenská zhoda na tom, aký je správny postoj. V takýchto prípadoch štát jednoducho rozhodne, čo sa považuje za správne. Som absolútne presvedčený, že sa má rodič rozhodnúť o tom, aký je správny postoj.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?