Už to je smutné, že ateistov a veriacich môžeme považovať za tábory. Nie je to môj výmysel, veľakrát sa veriaci aj ateisti správajú ako bojovníci proti druhej skupine. Boje sú podnecované nedorozumeniami a emóciami. Iste do toho vstupujú rôzne iné prvky, no nosné sú tieto spomenuté.
Emócií sa nezbavíme, veď sme ľudia. Ale je to dvojsečná zbraň. Totiž ak sme ľudia, tak si jeden druhého ctíme, vážime. Nezávisle od vierovyznania, náboženstva. Nedorozumenia sú takisto ničivým prvkom harmónie, diskusie, hľadania cesty. Najviac som si to uvedomil počas môjho manželstva. Okrem ľudskej hlúposti, ľahostajnosti a konšpiračných teórií ma iritujú najviac práve nedorozumenia.
Pri písaní mojich blogov, aj tých kresťanských som mal jeden nedostatok. Nemal som čas sa venovať diskusným príspevkom pod mojimi článkami a reagovať na ne. Snažím sa byť činorodý človek, mnohé veci ma zaujímajú, veľa píšem. A človek všetko nestíha. Práve snaha vyhnúť sa nedorozumeniam ma nakopla, aby som sa viac venoval tým príspevkom. Sľubujem, že to budem robiť odteraz častejšie. Potrebujeme sa počúvať, alebo v tomto prípade čítať.
